Dokonalé sebecké správanie, keď vám niekto nanúti predstavu vášho správania sa alebo obliekania. Vaša krása podľa nich nie je krásou, ale špatnosťou. Kto určuje štandardy takéhoto správania sa? Že láskavý človek dostane dokonale naložené od ľudí, ktorí mu v podstate nesiahajú ani po plecia. Mentalita nášho národa, že jeden dobrý človek je zasiahnutý citovo a niekedy aj fyzicky druhými ľuďmi, ktorí si myslia, že sú nejakí nadľudia alebo niečo podobné.
Kto to takto riadi? Kto za to môže?
Je to dané spoločnosťou alebo niektorými jedincami, že za to, že je človek príliš škaredý sa nedostane nikde? Že náš výzor je tak strašne dôležitý, že si ho musíme dokonale strážiť? Bez toho, aby sme neboli tip top krásni sme nikto?
Fakt sebeckí ľudia, ktorí myslia len na to ako zabezpečiť dobro pre seba, sú na tomto svete. Je ich veľká kopa a nestretávajú sa vždy s nenávisťou. Niektorí ľudia ich dokonca zbožňujú. Pretože dokážu tak presviedčať ľudí a davy, až je to neskutočné. Ich dar reči a vystupovania. Tú charizmu, ktorú vyžarujú, tej sa nevyrovná snáď nič. Je to v nich, že dokážu presvedčiť ľudí, aby verili im a nie druhým ľuďom, hoci je logické, že pravdu majú tí druhí.
Krása je hriech?
Byť krásni nie je hriech. Veď to si nikto z nás nevyberá, akí bude. Všetci sme predsa dostali základnú výbavu do vienka a potom od nej sa odvíjame. Je len na nás, či tú svoju základnú výbavu rozvinieme alebo ju necháme padnúť na dno. Ale za krásu by nemal byť nikto hanobení. Je to niečo, čo neovplyvníme a práve takto učíme deti, myslieť si niečo o druhých ľuďoch. Keď samy budeme krivo ukazovať na druhých ľudí, že akí sú strašne škaredí, tak sa to od nás naučia aj naše deti. Bude im to pripadať ako niečo úplne normálne. Ako niečo, čo sa môže robiť. Je to správne a preto sa niečo také robí. No, ale to je veľká chyba.
